Od feudalizmu po kapitalizmus

Ekonomický systém, aký poznáme dnes, tu nebol vždy. Začal sa formovať až po revolučnej zmene, páde feudalizmu. Feudalizmus bol starým ekonomickým systémom, ktorý vychádzal z prísnej podstaty absolutistickej moci panovníkov a pozemkovej šľachty. Revolúcia proti tomuto systému nastala najskôr v 17. storočí v Anglicku, neskôr sa stala vzorom i pre Francúzov a Američanov, ktorí feudalizmus zvrhli v 18. storočí.

O revolúciu sa pričinili predovšetkým liberálne myšlienky. I keď je pravda, že v tej dobe už slovo „liberál“ existovalo, existovala jeho prvotná podstata i ľudia zmýšľajúci jej smerom, ale ešte sme nevraveli o premyslenej, spísanej a oficiálnej ideológii. Kdežto označenie „liberál“ už existovalo v 14. storočí a označovala sa ním skupina slobodne zmýšľajúcich ľudí, ktorí neboli panovníkmi, ale ani otrokmi. Túžili po vytvorení nezávislej strednej triedy.

Po zvrhnutí feudalistickej monarchie ale nastáva náhla zmena. Musí sa vytvoriť funkčný systém a revolucionári vychádzajú práve z konceptov slova liberál. Nepripúšťajú zasahovanie akejsi najvyššej triedy s neobmedzenou mocou. Chcú vytvori spoločnosť, v ktorej by každý pracoval na základe svojich zručností a možností, pričom by mal právo výberu. To znamená, že šikovný človek môže začať podnikať so svojimi nápadmi, výrobkami či službami, alebo si môže vybrať, pre koho bude pracovať. Nie je mu rozkázané, aby zostal iba pri jednej činnosti, má dostať právo slobodne sa realizovať podľa vlastnej predstavy.

Postupom času tak na liberálnych územiach vzniká slobodný trh, ktorý sa začne riadiť systémom známym ako kapitalizmus. Týmto štýlom nastáva priemyselný rozvoj, rôznorodosť tovaru, služieb, ako aj zamestnaní. Ekonomiku z veľkej časti tvorí samotná spoločnosť bez prísneho zásahu vyššej autority. Pôvodný, klasický liberalizmus prijímal štát iba ako pomocníka, ktorý by mal chrániť záujmy a bezpečie jedinca, ale tvorbu systému nechával na spoločnosti, štát mal možnosť zasahovať iba v minimálnej miere. Moderný liberalizmus má však v tomto smere odlišný postoj, štát považuje ako hlavný nástroj k riadeniu zdravotníctva, školstva, trhu a vlastne celej ekonomiky.