Rok som sa tešila na to, kedy konečne budeme s priateľom bývať spolu. Bolo to pre mňa niečo ako splnený sen a ja som sa ho chystala využiť najviac ako to len pôjde. Nikde sme totižto nemali dostatok súkromia. Všade u nás niekto bol a už nám to šlo poriadne na nervy. Chceli sme byť sami a nevedeli sme sa toho dočkať. Preto sme boli celí nadšení, keď sme skončili školu a vrhli sme sa na hľadanie bývania. Boli sme prekvapení z toho, ako rýchlo sme našli byt, ktorí nám dokonale vyhovoval. Asi to bolo znamenie, že sa máme odsťahovať.
Buďte pevný ako skala
Problém nastal vtedy, keď sme to povedali našim rodičom. Niežeby nám to nejako nedopriali. Boli radi, že sme sa rozhodli pre takýto závažný krok. Problém bol v tom, že nám chceli do všetkého rozprávať a radiť nám. Možno sme nemali príliš veľa skúseností, veľmi dobre sme však vedeli, čo chceme a čomu sa naopak chceme vyhnúť. Mali sme našetrených dosť peňazí na to, aby sme si dopriali niečo nové a niečo, čo proste nebude druhej ruky. Ale naši rodičia mali iní názor. Stále nám podsúvali svoje veci, ktoré už nevyužívali. Bolo to, ako mať doma skladisko odloženého nábytku. Nič ku sebe nesedelo. A okrem toho nám radili aj v tom, ako si rozložiť všetky veci v izbách a ako si vymaľovať. Musela som to rázne stopnúť.
Moderné a vkusné
Chcela som, aby bol náš byt moderný a vkusný, teraz len kričal, že na jeho zariaďovaní chceme ušetriť. Vôbec ma to nebavilo. Rozhodla som sa teda, že našich rodičov oddelím od zariaďovania a pustím sa do toho sama. Na jednu stenu sme si dali sklenené dvere https://lmmont.sk/sklenene-realizacie/sklenene-dvere/sklenene-posuvne-dvere-3/, s čím naši rodičia vôbec nesúhlasili. No bolo to na nás a práve preto som s tým bola takto stotožnená. Hoci sa to mojim a ani priateľovým rodičom nepáčilo, pretože to bolo na nich trochu veľa. My sme boli spokojní, ako ešte nikdy v živote.
